25.1.2022 18:21:03

Pri príležitosti 25. výročia od vymenovania Albrightovej za ministerku zahraničných vecí zverejnilo veľvyslanectvo USA na Slovensku oslavujúci článok

Balkánska mäsiarka
Balkánska mäsiarka
(foto: Brad Trent for The Wall Street Journal)


Dňa 23. januára to bolo 25. rokov od vymenovania Madeleine Allbrightovej za ministerku zahraničných vecí USA. Toto výročie si na Slovensku pripomenulo Veľvyslanectvo USA na Slovensku nasledujúcim oslavným textom: 25. výročie od vymenovania Madeleine Allbrightovej za ministerku zahraničných vecí. (HSP/sk.usembassy.gov/parlamentnilisty)



„Dôvodom, prečo som urobila ženské otázky ústrednými pre americkú zahraničnú politiku, nebolo to, že som bola feministka, ale bolo to preto, že vieme, že spoločnosti sú stabilnejšie, ak sú ženy politicky a ekonomicky silnejšie. Trvalo mi dosť dlho, kým som získala hlas, a teraz, keď ho mám, nebudem mlčať.”

To sú prenikavé slová vysokopostavenej diplomatky a československej prisťahovalkyne do USA Madeleine Albrightovej. Dnes si pripomíname 25. výročie jej historickej prísahy ako prvej ženy – ministerky zahraničných vecí USA. Hoci má len 147 cm, je obrom v teréne, či už búraním predsudkov alebo bojom za demokraciu po celom svete.

Keď sa jej spýtali na skladanie prísahy, povedala: „Bolo to takmer… nepredstaviteľné, že niekto, kto nemal žiadnu funkciu až do veku tridsaťdeväť rokov a bol matkou troch detí, sa stal najvyššie postavenou ženou v americkej histórii. Nikdy to nevyzeralo tak, že by som sa mohla stať tým, čím som sa stala.”

Jej silné väzby na Slovensko a región pokračujú až dodnes. Len minulý rok sa zúčastnila otvorenia ústredia Európskej mládežníckej siete pre demokraciu v Bratislave na podporu budovania demokracie na Slovensku, robila rozhovor s prezidentkou Čaputovou o tom, že je prvou ženou, ktorá je v pozícií, ktorá bola doteraz čisto mužská, a získala Transatlantickú cenu od GLOBSEC za podporu demokratizácie, budovania slobody a stability v strednej Európe.

Madeleine Albrightová sa narodila v roku 1937 v židovskej rodine v Prahe. Jej rodina bola počas druhej svetovej vojny nútená odísť do exilu vo Veľkej Británii. Po vojne sa vrátili do Československa, ale po komunistickom prevrate v roku 1948 jej rodina emigrovala do Denveru v Colorade. Jej úspechy zahŕňajú prácu v oblasti vzdelávania ako profesorky, najpredávanejšej autorky, či veľvyslankyňou USA pri OSN predtým, ako sa 23. januára 1997 stala ministerkou zahraničných vecí.

Ako ministerka zahraničných vecí podporovala rozširovanie NATO na východ s cieľom zvýšiť bezpečnosť krajín bývalého sovietskeho bloku a nešírenie jadrových zbraní z bývalých sovietskych republík do menej demokratických krajín, podporovala ratifikáciu Kjótskeho protokolu o globálnej zmene klímy a podporovala rozšírenie demokratizácie, voľného trhu a vytváranie občianskych spoločností v rozvojovom svete.

Madeleine Albrightová počas návštevy Slovenska v roku 1999 povedala: Vždy, keď prídem do Bratislavy, mám pocit, že sa vraciam domov.” Neskôr dodala, že má „neotrasiteľnú hrdosť na moju rodnú krajinu a neotrasiteľný záväzok voči mojej adoptovanej krajine”.

Pozdravujeme vás, pani ministerka. Zostávate symbolom amerického sna pre nás všetkých a oslavujeme Vaše pozoruhodné úspechy pri príležitosti tohto historického výročia.”

Tým sa článok, ktorý bol zverejnený ako aj v slovenčine, tak aj v angličtine, končí.


Zaujímavé je, že americké veľvyslanectvo v Česku na rodáčku z Prahy akosi pozabudlo, pretože sa na svojich webových stránkach ani slovkom o výročí nezmieňuje.

Treba aj podotknúť, že nie všetci v Čechách sú Albrightovej fanúšikmi a v minulosti proti nej dokonca otvorene vystupovali. Napríklad, v roku 2012 poslanec Jaroslav Foldyna na adresu Albrightovej na sociálnej sieti Facebook poznamenal, že v úlohe šéfky americkej diplomacie zanechala v Srbsku predovšetkým krvavú stopu, preto ju považuje za odpornú.

Konflikt mala Albrightová aj s českým režisérom Václavom Dvořákom, ktorý natočil dokument „Ukradnuté Kosovo”. Keď na autogramiáde pri príležitosti vydania Albrightovej knihy Pražská zima” podišiel režisér Dvořák v jednom českom kníhkupectve k Albrightovej, a požiadal ju, aby podpísala DVD kópiu jeho filmu a plagát, nedopadlo to pekne. Albrightová režiséra vyhodila zo slovami get out a disgusting Serbs” (v preklade zmiznite” a nechutní Srbi”) a zavolala na neho a jeho tím ochranku. Na videu, ktoré sa z tejto udalosti zachovalo zazneli aj dve dosť nelichotivé prezývky, ktorou bývalú ministerku USA zvyknú niektorí častovať aj dodnes: vojnový zločinec” a krvavá baba”.



Andrea Lopatková