09.11.2021 20:42:57

Porovnali sme počet závažných nežiaducich účinkov vakcín. Ktorej látke sa u nás darí najviac?

Tabuľa na budove sídla ŠÚKL v Bratislave
Tabuľa na budove sídla ŠÚKL v Bratislave
(foto: TASR/Martin Baumann )


Závažné nežiaduce účinky proticovidových očkovacích látok sú na Slovensku rarita. Aspoň podľa hlásení občanov, ktoré spracúva Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Nie je však rarita ako rarita. Štandard prepočítal, ktorá vakcína podávaná v našich končinách obstála v nechcenom vyvolaní takýchto komplikácií najlepšie. (dennikstandard.sk)



Koncom minulého pracovného týždňa publikoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ďalšiu bilanciu nahlásených nežiaducich účinkov proticovidových vakcín. Štandard o nej informoval v samostatnom článku.

Zo správy vyplynulo, že spomenutému regulátorovi nahlásili do stredy (3. novembra) celkovo 8 869 podozrení na nežiaduce účinky, pričom ŠÚKL presne 1 088 z daného počtu vyhodnotil ako závažné.

Obyvatelia pri piatich typoch vakcín, ktoré sa na našom území podávajú, opisovali ťažkosti rôzneho charakteru. Skloňovali kolaps, trombózu, infarkt myokardu, poruchu sluchu, epileptický záchvat, halucinácie, dočasnú paralýzu, artritídu a iné.

Pokiaľ ide o najkrajnejšie prípady už zarátané vo vyššie uvedenom počte, do štvrtka (4. novembra) evidoval ústav spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a v troch prípadoch ako pravdepodobný.

Správa teda potvrdzuje naratív, že riziko pridruženia závažného nežiaduceho účinku očkovania proti koronavírusu skutočne existuje, no je relatívne malé. Čo to však znamená v reči čísel?


Podľa hlásení ide o raritu

V tomto bode je nutné pristaviť sa. Keďže ŠÚKL nezverejnil, koľko osôb trpelo závažnými nežiaducimi účinkami, ale hovorí o výskyte nežiaducich účinkov po vakcíne vo všeobecnosti (či už je reč o prvej, druhej, prípadne tretej dávke), v článku budeme pracovať s metrikou pravdepodobnosti dostavenia sa vedľajšieho účinku na jednu aplikovanú dávku tej-ktorej látky.

Podľa dostupných údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na Slovensku podali k 3. novembru v súčte 4 901 071 dávok vakcín. Znamená to, že závažné komplikácie sprevádzalo podanie jednej dávky zo 4 504.

Riziko však nie je identické pri všetkých typoch očkovacej látky. Pripomenieme, že suverénne najvyužívanejšia je na Slovensku látka od konzorcia Pfizer/BioNtech, nasleduje ho firma AstraZeneca, tretie miesto patrí Moderne, štvrtú pozíciu zaberá Johnson & Johnson a posledný je Sputnik V.


Sputniku sa vodí najlepšie, no má to háčik

ŠÚKL uvádza, že pri vakcíne Pfizer evidovali 600 závažných hlásení. Pri 3 440 916 podaných dávkach v tom čase teda hrozí riziko vzniku závažného nežiaduceho účinku pri jednej dávke zo zhruba 5 734.

Pokiaľ ide o AstraZenecu, pri 840 394 aplikovaných dávkach zaznamenali 321 závažných účinkov. Pri rovnakých prepočtoch to predstavuje riziko vzniku závažného nežiaduceho účinku pri jednej dávke z približne 2 618.

Ak je reč o Moderne, tú naši zdravotníci k dátumu vyhodnotenia podali v objeme 496 410 dávok, pri ktorých zaznamenali 119 závažných vedľajších účinkov. Koeficient v tomto prípade predstavuje 4 172.

Špecifickou je jednodávková vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson, z tej k 3. novembru podali 90 902 dávok. Tie si vyžiadali 38 závažných nežiaducich komplikácií. Značí to, že závažný nežiaduci účinok vyvolala jedna dávka z 2 392.

Sputnik, ktorý zdravotníci podali prostredníctvom 32 449 dávok, vyvolal podľa hlásení tri závažné vedľajšie účinky. Koeficient teda predstavuje 10 816.

Suma sumárum, prostredníctvom tejto optiky je najmenej rizikovou vakcínou podávanou na Slovensku Sputnik V (10 816). Nasleduje ho Pfizer (5 734) a Moderna (4 172). Najhoršie v tomto porovnaní obstála AstraZeneca (2 618) a napokon Johnson & Johnson (2 392).


O exaktnosti radšej nehovorme, ide o hrubý obraz

Aj tieto cifry však treba brať s rezervou. Kladné hodnotenie Sputnika V napríklad môže skresľovať veľmi malý počet podaných dávok, Johnson & Johnson má zasa nevýhodnú pozíciu najmä preto, že sa aplikuje jednodávkovo. Vplyv môže mať aj to, že jednotlivé vakcíny boli a sú určené pre rôzne vekové skupiny.

Sám ŠÚKL podotýka, že počet prijatých hlásení závisí od počtu dostupných vakcín, zaočkovaných osôb, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia. Niektorí očkovanci podľa ústavu pristupujú ku vzniknutým reakciám zodpovednejšie a hlásia aj mierne a krátkodobé nežiaduce účinky.

„Objektívnejšie hlásenia z odborného hľadiska prijíma ŠÚKL od odbornej verejnosti (zdravotnícki pracovníci). Pri hodnotení počtu a závažnosti hlásení je potrebné vziať do úvahy všetky faktory vrátane odosielateľa hlásenia. Je preto nesprávne zamerať sa len na počet hlásení a považovať vakcínu s vyšším počtom hlásení za menej bezpečnú,“ konštatuje ŠÚKL.


Kde nahlásiť problém?

Nežiaduce účinky (nie len) proticovidových vakcín môžete nahlásiť elektronickou formou, poštou alebo telefonicky. Presný postup nájdete na tejto adrese. Každé takéto hlásenie môže prispieť k vyššej bezpečnosti medicínskeho preparátu.



Tomáš Dugovič (dennikstandard.sk)