23.6.2022 19:22:08

Pavol Minárik: Členstvo Ukrajiny v EÚ je nereálne

Vysokoškolský učiteľ a ekonóm Pavol Minárik
Vysokoškolský učiteľ a ekonóm Pavol Minárik
(foto: dennikstandard.sk)


Znie to na prvý pohľad tvrdo, ale horšie je niečo iné. Nielenže Ukrajina zďaleka neplní jeho podmienky, ale na prijatie veľkej chudobnej poľnohospodárskej ekonomiky nie je v súčasnosti pripravená ani samotná Únia. Podpora ukrajinskej kandidatúry je prázdnym gestom. (dennikstandard.sk)



Európski politici sa pretekajú v podpore kandidatúry Ukrajiny na členstvo v Európskej únii. Status kandidáta bez perspektívy členstva v Únii môže byť nakoniec tým, čo francúzsky prezident Macron označoval za inú formu integrácie. Skutočné členstvo Ukrajiny je v horizonte mnohých rokov nereálne.

Možno uviesť mnoho argumentov, prečo Ukrajina nie je na členstvo v Európskej únii pripravená. Ponechajme ich bokom a sústreďme sa na otázku, či je na prijatie Ukrajiny pripravená samotná Únia. V súčasnom stave určite nie. Ak by mala Ukrajina do Európskej únie vstúpiť, bude to musieť byť iná Únia.


Ukrajinské členstvo by zásadne prepísalo rozpočet Únie

Politicky je možné všetko. Na konci dňa však majú politické rozhodnutia svoje náklady a výnosy. Európska únia má rozpočet, ktorý napĺňajú jednotlivé štáty, respektíve ich občania. A tiež výdaje, ktoré s novými členmi rastú rýchlejšie než príjmy. Väčšina členov Únie vrátane Slovenska sú čistí príjemcovia, teda z rozpočtu dostávajú viac než prispievajú.

Začnime na strane príjmov. Tradičné vlastné zdroje Únie, teda clá, tvoria dnes len malú časť jej príjmov. Väčšia časť pochádza z príspevkov členských štátov, ktoré sa počítajú podľa hrubého národného dôchodku jednotlivých členov. Ak vezmeme dostupné údaje z roku 2020, teda pred začiatkom vojny s Ruskom, hrubý národný dôchodok Ukrajiny bol o niečo väčší než slovenský, ale menší než maďarský – potenciálny príspevok ukrajinskej ekonomiky na strane príjmov je teda relatívne malý.

Opačná situácia je na strane výdavkov. Dve tretiny rozpočtu spotrebujú výdavky na poľnohospodárstvo a kohézne politiky. A v tomto ohľade by výdavky na Ukrajinu boli obrovské, aj keby žiadna vojna nebola. Ukrajina je obrovská poľnohospodárska krajina s výrazne chudobným obyvateľstvom.

Jednoduché porovnanie: Ukrajina má podľa štatistík viac ornej pôdy než Francúzsko a Španielsko dohromady. To sú dva štáty, ktoré sú najväčšími príjemcami poľnohospodárskych výdavkov Únie a spolu dostávajú viac než štvrtinu jej poľnohospodárskeho rozpočtu.

S kohéznymi výdavkami je to zložitejšie, no zhruba platí, že chudobnejší dostávajú viac než bohatší. V roku 2020 sa kohézne výdavky na obyvateľa v starých členských štátoch pohybovali v dvojciferných číslach, v postkomunistických štátoch (okrem Rumunska a Bulharska) sa pohybovali medzi 300 a 600 eurami. Ukrajina má pritom viac obyvateľov než Poľsko a Slovensko dohromady, po prijatí by sa stala piatym najľudnatejším členom Európskej únie.

Pri zachovaní súčasného nastavenia európskych financií by sa Ukrajina stala čistým príjemcom v rozmeroch násobne väčších, než sme doteraz videli. Čistá finančná pozícia všetkých súčasných členov by sa zhoršila a z viacerých čistých príjemcov by sa stali čistí platcovia. Medzi tieto štáty by zrejme patrilo aj Slovensko.


Po vojne to môže byť ešte horšie

Vyššie uvedené úvahy pritom reflektujú stav pred vojnou. Ukrajinci po nej budú ešte chudobnejší a obnova ukrajinskej ekonomiky si vyžiada obrovské náklady. A hoci západné štáty budú zrejme ochotne pomáhať, výsledok nemusí byť dobrý.

Zahraničná pomoc totiž funguje, len ak sú prítomné vhodné domáce podmienky. Kombinácia rozvrátenej ekonomiky, zakorenenej korupcie a zvýšenej tolerancie násilia po vojne s masívnym prílivom zahraničnej materiálnej pomoci môže byť zničujúca. Poznáme to z mnohých rozvojových štátov a bolo by naivné si myslieť, že tentokrát to dopadne inak.

To všetko v situácii, keď mnohí Ukrajinci zrejme dajú prednosť riešeniu vlastnej ekonomickej situácie pred obnovou svojej vlasti. A európskej štáty im zrejme imigráciu vo vlastnom záujme dovolia. Tým sa pozícia Ukrajiny podstatne líši od budovania povojnovej Európy, vrátane porazeného Nemecka alebo napríklad Izraela, o ktorom opakovane rozprával ukrajinský prezident Zelenskyj. Pripomína skôr chudobné štáty Afriky a Blízkeho východu.

Európski politici toto všetko zrejme vedia. Vedia to snáď aj Ukrajinci. A vedia to aj Rusi – a vedia, že my to vieme. Otázkou je, voči komu teda smerujú prázdne gestá ohľadne ukrajinskej kandidatúry do Európskej únie.



Pavol Minárik