11.4.2013 12:28:49

Naše matky, naši otcovia

 

Tak sa nazýva trojdielny nemecký film o 2. sv. vojne, ktorý nedávno s veľkým úspechom (20 miliónov divákov) odvysielala stanica ZDF. Neskôr sa dostal na internet a tak sa k jeho úrovni začali vyjadrovať aj ruské novinárske autority.  

Formálne sa film „Naše matky, naši otcovia“ môže javiť ako protivojnový a protihitlerovský, no všimnite si, že cielene sa vyhýbam jeho pomenovaniu za protifašistický!!!

 

Šéfredaktor ruského web-projektu „Odnako“ Viktor Malachovskij sa v článku: „Zachránime Nemcov pred zopakovaním veľkej chyby!“ vyjadril, že „naša úloha je dôsledne vysvetliť Nemcom, že oni takéto „kino“ nakrúcajú úplne zbytočne“.

Zdôvodňuje to nasledovne: Film naznačuje, že obeťami nacizmu a vojny sú všetci občania Nemecka. Bez ohľadu na ich národnosť. Totalitarizmus je vo filme niečím, čo akoby spadlo z Mesiaca. Nemcov sa to len zmocnilo, prinútilo ich to zradiť samých seba a čo už, mnohých to dokonca odsúdilo na smrť. Kvôli totalitarizmu museli občania Nemecka stretať smrť na bojových poliach, či prežiť protižidovský rasizmus Poliakov a dokonca aj vpád ruských neľudí, znásilňujúcich nemecké zdravotné sestry uprostred mŕtvych tiel nimi čerstvo zastrelených ranených Nemcov. Skrátka „tragická bola história nás, jednoduchých Nemcov a židov v tých surových rokoch“.

Ak si teda pozriete tento film (Napríklad na: http://films-online.su/news/nashi_materi_nashi_otcy_unsere_mutter_unsere_vater_2013/2013-04-10-22023), možno sa vám, ako mne, vybavia situácie z českého filmu Čierni baróni a postoje veliteľa Mazureka (hral ho Josef Dvořák), ktorý sa pri akejkoľvek komplikácii pred svojím politrukom poručíkom Troníkom (Miroslav Donutil) ospravedlňoval slovami: „Když to chtětí...!“

Presne takto totiž tvorcovia filmu vyviňujú svoj národ za hrôzy a utrpenia, ktoré spôsobil v 2. sv. vojne. Veď aj v tomto filme to vyzerá tak, že na východ, proti Poliakom, Rusom... totiž nešiel z vlastnej vôle, ale preto, že to po ňom „chceli“.

x x x

Dej filmu sa krúti okolo piatich mladých ľudí – dvoch bratov (obaja sú vojaci), dvoch dievčat (speváčka a zdravotná sestra) a žida (priateľ jednej dievčiny), ktorých si nacisti podrobili fyzicky i intelektuálne. Mimochodom, podľa V. Malachovského, zobrazení sú „ako čistí holyvoodskí upíri“.

Po krátkom lyrickom začiatku začína sa nacizmus a vojna a naši hrdinovia začínajú strádať a strácať samých seba. Viď situácie:

Nemecké dievča v snahe zachrániť priateľa žida vyrezáva jeho portrét zo skupinového foto a použije ho na výrobu falošného dokumentu; nemeckí vojaci zajmú sovietskych vojakov a jedného z nich, vnútorne sa trápiac, nasilu zastrelia; v jednej dedine sa hrajú s deťmi (ktorých otcovia kdesi bojujú práve proti Nemcom) a tie sa s nimi celé šťastné kľčkujú; pri Smolensku pred ukrajinskými barbarskými policajtmi dokonca takmer zachránia židovské dievčatko – no vtom sa objaví esesák – upír, dievča strelí do zátylku a ešte si naturálne oblizne rozstreknutú krv.    

Potom je tu obraz poľskej odbojovej Armii Krajowej (Zemskej armády). Jej filmový oddiel, to sú rasisti par excellence. S krikom „prašiví židia sú ako Rusi alebo komunisti“ zastavia vlak s nákladom židov, no dvere im nechajú zatvorené, že nech sami podochnú. „Náš“ žid z pätice hrdinov, o pôvode ktorého Poliaci z oddielu nič nevedia (majú ho za Nemca, čo im je príjemnejšie, ako...), to však nevydrží a dvercia na väzenskom transporte pootvára. Poľský oddiel za toto svojho spolubojovníka, ktorého si medzitým obľúbil za jeho chlapské kvality, napriek tomu zo svojich radov vyháňa. Nie kvôli oslobodených židom, ale preto, že on je žid. (Mimochodom, Poliaci už na tento film, na rozdiel od Rusov – k 4. aprílu 2013 -, reagovali aj oficiálne.)

Koniec vojny, Nemci nestačia evakuovať poľný lazaret a tak ho nechávajú napospas osudu. Prichádzajú sovietski vojaci a ako kráčajú pomedzi ranených, jedného po druhom odstreľujú priamo na posteliach. Nemecká sestrička (jedna z našich hrdiniek), ktorá týchto ranených zhodou okolností neopustila, sa dostala do rúk Sovieta, ten ju za vlasy dovliekol do postele a medzi mŕtvolami začal znásilňovať.  

 

Čo vlastne v tomto filme vidíme a prečo máme vidieť práve toto a nie iné? Viktor Malachovskij to vyjadril v troch bodoch:

Po prvé, ide o absolútne silnejúci pokus obnovy si vlastnej národnej sebaúcty. Po sedemdesiat ročnom neprestajnom obviňovaní zo strany takých obetí, ako USA, V. Británia a Francúzsko sa Nemci už konečne chcú zbaviť tohto historického úpadku.   

Po druhé, zrealizované je to tým najohavnejším spôsobom – cestou zámeny pocitov o pokleskoch na pocity utrpenia, viktimizácie a invalidity.

Po tretie, zobrazujúc Nemcov, ako obete sovietskych zverstiev, tvorcovia vôbec neprekonávajú následky vojny. Hlúpym potláčaním historického vedomia svojho národa dosahujú iba to, že vyjasnenie si vzťahov medzi civilizáciami sa stáva druhoradým.

Poznamenajme: nacizmus sa ako nástroj zrodil práve preto, aby Nemecko nasmeroval na Východ.  


Originál filmu s ruským prekladom:  http://films-online.su/news/nashi_materi_nashi_otcy_unsere_mutter_unsere_vater_2013/2013-04-10-22023

 

Vladimír Mikunda s využitím russia.ru zo 4. apríla 2013