„Odsudzujeme porušenie územnej celistvosti Ukrajiny a takto sme hlasovali v medzinárodných orgánoch. To, či uvalíme sankcie na Rusko, je iná vec. Nie je to otázka času alebo termínov, je to záležitosť, ktorá sa týka našich politických a hospodárskych záujmov,“ povedal pre EURACTIV Serbia.
Srbský prezident Aleksandar Vučić sa dôrazne staval proti sankciám voči Moskve za jej ofenzívu na Ukrajine, pričom často zdôrazňoval, že Srbsko dováža všetku svoju ropu a plyn z Ruska, ale zo strany Západu sa dostáva pod čoraz väčší tlak, aby svoj postoj zmenil. V októbri predstavil plán investícií do energetickej infraštruktúry v hodnote 12 miliárd EUR na šesť rokov s cieľom diverzifikovať a zabezpečiť dodávky energie.
Dačič uviedol, že od ruskej anexie Krymu v roku 2014 až doteraz sa Srbsko nepripojilo k západným sankciám, „pretože sme odhadli, že by to nebolo v našom záujme“.
„Ak sa niečo zmení v neprospech záujmov Srbska, potom sa naše rozhodnutie primerane upraví, pretože v každom okamihu budeme posudzovať, čo je najlepšie rozhodnutie pre naše hospodárstvo, pre naše postavenie vo svete a pre občanov Srbska.“
Ďalším znakom toho, že naratív o Rusku, ktoré je považované za tradičného spojenca Srbska, sa môže meniť, je skutočnosť, že srbská premiérka Ana Brnabićová, ktorá sa v stredu večer zúčastnila na podujatí pri príležitosti uvedenia časopisu EURACTIV Serbia v Belehrade, hovorila o „ruskej agresii voči Ukrajine“, čo je formulácia, ktorú Srbsko predtým nepoužívalo. Zároveň pochválila EÚ ako najväčšieho investora a darcu v Srbsku.
Dačić vyhlásil, že členstvo v EÚ je pre Srbsko „prioritou“, ale zároveň sa obul do EÚ, že otáľa s rozširovaním.
„Ten príbeh, ktorý často počúvame, že Balkán by mohol vytvoriť nové problémy, keby bol vo vnútri EÚ, je skôr zámienkou, pretože EÚ zaznamenala pokles chuti na rozširovanie.“
„Je to téma, ktorá európskym politikom neprináša hlasy, a preto ju marginalizujú.“
hlavnespravy.sk
