27.12.2021 12:38:17

Mýtus pohanských Vianoc? O čom hovoria fakty

Socha jezuliatka na polnočnej omši vo vatikánskej Bazilike sv. Petra v piatok 24. decembra 2021
Socha jezuliatka na polnočnej omši vo vatikánskej Bazilike sv. Petra v piatok 24. decembra 2021
(foto: TASR/AP)


Po trojdňovom oslavovaní, hodovaní a stretávaní sa s rodinou nastal čas vrátiť sa do práce. Nemusíte zúfať. Vianoce sa neskončili, tradične sa ich oslavy ťahali až do 5. januára. Zostáva teda ešte veľa času užiť si ich. Každý rok sa však objavia najrôznejší kazisveti, moderní pohania, ateisti či „racionalisti“, ktorí chcú tieto sviatky pokoja a mieru narušiť. Opierajú sa o tvrdenie, že v skutočnosti nejde o kresťanské sviatky, ale o cirkvou vštepené oslavy na dátum zimného slnovratu s cieľom prebiť pôvodné pohanské slávnosti. Z veľkej časti ide o nezmysel. (dennikstandard.sk)



V Česku napríklad údajné prepojenie Vianoc a pohanského slnovratu nikdy nezabudne pripomenúť europoslanec Jan Zahradil. Zmienil sa o tom aj jazykový stĺpček týždenníka Respekt. Dokonca pri tohtoročnej štedrovečernej návšteve kostola o tom pár slov prehodil aj kňaz.

Vianoce majú vraj vychádzať zo slávenia zimného slnovratu, saturnálií, dňa boha sol invictus, z narodenia boha Mithrasa. Všetko v antickom Ríme.


Zimný slnovrat bol v Ríme menším sviatkom

Zoberme si to poporiadku. Rimania považovali 25. december za deň zimného slnovratu. Lenže napriek modernej idei, že staroveké spoločnosti boli posadnuté astrologickými javmi, zimný slnovrat bol v Ríme menším, nie príliš významným sviatkom.

Saturnálie boli festivalom boha Saturna. Tradične sa pri nich pozastavili spoločenské normy. Ľudia hýrili, oddávali sa obžerstvu a alkoholu, páni obsluhovali otrokov. Jednoducho obdobie chaosu. Pôvodne saturnálie pripadali na 17. decembra, časom sa však pretiahli až do 23. decembra. Potom ich cisár Augustus, známy svojou prudérnosťou, skrátil len do 19. decembra. Caligula ich potom znovu natiahol až do 21. decembra. Saturnálie teda do 25. decembra, tradičného dátumu Vianoc, nikdy nezasahovali.

Sviatok sol invictus, teda nepremožiteľného slnka, sa možno oslavoval 25. decembra. Lenže zdrojom sú dve útržkovité zmienky, pri ktorých nie je jasné, že sa na to naozaj vzťahujú. Je dokonca možné, že sa kult sol invictus objavil až po vzniku kresťanstva a jeho vyznávači dokonca odkopírovali 25. december ako významný deň práve od raných kresťanov.

Rímsky boh Mithras [nazývaný aj Mithra a pôvodne pochádzajúci z Perzie, pozn. red.] sa mal vraj narodiť 25. decembra, rovnako ako Ježiš Kristus. Znova ide o pochybné tvrdenie. O jeho kulte vieme len veľmi málo, pre tvrdenie, že dátumom jeho údajného narodenia bol 25. december, neexistujú žiadne dôkazy.


Odvolávka na judaizmus

Odkiaľ sa teda vzal dátum Ježišovho narodenia? Takmer všetci uznávajú, že ide o konvenciu. Evanjeliá neponúkajú žiadne nápovede, kedy sa Ježiš mohol narodiť. Cirkevní otcovia zvažovali najrôznejšie dni vrátane 2. a 19. apríla, 20. mája a 17. novembra. 25. december má základ v židovskej tradícii, ako sa na náboženstvo, ktoré pôvodne vzniklo ako odnož judaizmu, pristane a patrí.

Starí rabíni verili v symetriu, v to, že začiatok aj koniec majú rovnaký dátum. Z toho sa odvíjala viera, že veľkí proroci zomreli v rovnaký deň, ako boli počatí. Prví kresťania túto myšlienku prevzali. Všeobecne sa predpokladá, že Ježiš zomrel na kríži 25. marca. Podľa tradície teda musel byť aj vtelený 25. marca. Dodnes sa tento dátum oslavuje ako Zvestovanie Pána. Prostým pripočítaním deviatich mesiacov tak cirkevní otcovia dospeli k 25. decembru. Tento dátum potom časom vytlačil všetky konkurenčné. Je možné, že pri jeho adopcii zohral rolu fakt, že bolo relatívne blízko k veľkým rímskym sviatkom. Tú hlavnú rolu však zohrala židovsko-kresťanská tradícia.


A čo ďalšie vianočné tradície

Ďalšie vianočné tradície, ktoré majú údajne korene v pohanstve, ako je napríklad bozkávanie sa pod imelom, dávanie darčekov a vianočný stromček. Všetky sú oveľa mladšie a pochádzajú z doby, keď pohanstvo bolo už dávno vytlačené. Tradíciu bozkávania sa pod imelom prvýkrát zaznamenali v šestnástom storočí v Anglicku.

Dávanie darčekov pochádza z pätnásteho storočia. Navyše, pôvodne sa táto tradícia nespájala s Vianocami, ale so svätým Mikulášom, teda so 6. decembrom. K splynutiu s Vianocami došlo až počas devätnásteho storočia. Avšak tradícia darčekov na svätého Mikuláša sa udržala napríklad v Holandsku, čiastočne v Česku. Santa Claus vznikol práve deformáciou svätého Mikuláša (holandsky Sinterklaas), ktorého do Ameriky pritiahli holandskí prisťahovalci.

Vianočný stromček pochádza z Nemecka zo šestnásteho storočia. Mal predstavovať rajský strom poznania dobra a zla, obľúbenú rekvizitu v pašiových hrách. Celosvetovo sa stal populárnym po tom, čo ho začala používať ako vianočnú dekoráciu kráľovná Viktória. Jej manžel Albert bol pôvodom Nemec.

Dôvodom, prečo sa hojne využívali ihličnany, ale aj práve imelo alebo cezmína, je, že išlo o celoročne zelené rastliny, takže sa na výzdobu hodili lepšie ako v zime holé vetvy.

Odkiaľ pochádza spájanie Vianoc s pohanstvom?

Môžu za to radikálni protestanti. Tí ich jednak považovali za katolícke sviatky, a tak proti nim tvrdo bojovali, aj práve spájaním katolíctva a pohanstva. Protestantskí puritáni tiež považovali všeobecné veselenie a obžerstvo za excesy, ktoré treba odstrániť. Toto nastavenie v niektorých krajinách vydržalo prekvapivo dlho. Napríklad v Škótsku, ovplyvnenom fundamentalistickými presbyteriánmi, boli Vianoce vyhlásené za sviatok a deň voľna až v roku 1958. Antikatolícka protestantská propaganda však vydržala v určitej podobe až do dnešných dní.

Za moderných dedičov puritánov sú často považovaní progresivisti. Ich ideológia wokizmu je často najsilnejšia práve v pôvodne silne protestantských oblastiach. Len nahradili náboženskú posadnutosť rasovou. Zatiaľ čo starí puritáni trvali na tom, že Vianoce sú v skutočnosti pohanskými sviatkami, tí noví zase nikdy nezabudnú pripomenúť, že Ježiš bol z Blízkeho východu. Teda že jeho vyobrazenie ako bieleho muža má byť nejako zlé.

Pritom všetci kresťania sú si veľmi dobre vedomí, že Ježiš bol antický Žid z oblasti Levanty. Progresivisti, rovnako ako protestanti, potom skĺzavajú až k prekrúcaniu histórie. Rádio BBC Scotland tak minulý rok v jednom programe hovorilo o Ježišovi ako o Palestínčanovi, bez zmienky o jeho židovskom pôvode. Tieto kritiky však míňajú svoj cieľ. Na oslave Ježišovho narodenia nie je najdôležitejší presný dátum jeho narodenia či farba jeho pokožky, ale jeho posolstvo.


Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24.



Ondřej Šmigol