Začalo sa to na MDŽ, na Filozofickej fakulte sa stali dve veci, ktoré si zaslúžia pozornosť, ale doteraz sa písalo iba o jednej z nich.
Pod záštitou dekana fakulty, profesora Mariana Zouhara, sa konala novodobá „oslava“ sviatku v podobe festivalu pod názvom Žena, Život, Sloboda! Z celkového počtu zhruba 3 000 študentov, zamestnancov a pedagógov FiF UK sem prišlo asi 40 ľudí. Problémom nie je, ak sa na univerzite ozvú radikálne názory, problémom je, ak sa ideológia stane oficiálnou doktrínou fakulty. Od pádu komunizmu neuplynulo tak veľa času, aby sme zabudli, k čomu to povedie.
Heslá, ako „smrť patriarchátu,“ „patriarchát a kapitalizmus zabíjajú“ či „za feministickú a queer budúcnosť“ a „feminizmus alebo zhoríme“ ideologické sú. Rovnako ako „zástava progresívnej hrdosti“. Pri študentoch to neprekvapí, ale vedenie univerzity by malo ideológii vo vede aj vo vyučovaní čeliť.
Žiaľ, stal sa presný opak. A nemyslím tým len seminár, kde sa dekan fakulty prihlásil k ideologickým požiadavkám študentov.
V ten istý Medzinárodný deň žien prebehlo na Gondovej 2 aj ďalšie stretnutie. Boli na ňom členovia Katedry slovenských dejín a ten istý dekan FiF UK – prof. Zouhar. Tu už bol dekan menej citlivý a bez uvedenia osobitného dôvodu odvolal z vedenia Katedry slovenských dejín jej dlhoročného vedúceho profesora Martina Homzu. Na stretnutí s členmi katedry oznámil, že Katedru slovenských dejín mieni zlúčiť s ďalšími historickými pracoviskami fakulty. Práve Homza dlhodobo oponoval snahám o zrušenie samostatnej katedry venovanej našim dejinám.
Zvyšok textu nájdete na Štandarde (článok je odomknutý).
Michal Augustovič
