23.11.2021 16:14:34

Kto stráži strážcov pravdy? Kritika v prípade Rittenhousa padá na takzvaných overovateľov faktov

Na zábere Kyle Rittenhouse
Na zábere Kyle Rittenhouse
(foto: reprofoto/Twitter)


Nedávne rozhodnutie poroty o nevine mladíka Kylea Rittenhousa nedáva mnohým ľuďom spať. Aj keď je incident súdne uzavretý, informačný spád naďalej pokračuje. Do hľadáčika kritikov sa dostali rôzne internetové stránky či organizácie, ktoré sa zaoberajú overovaním faktov. Poukazujú na ich neobjektívnosť a zaujatosť. (dennikstandard.sk)



Čo je pravda a čo nie? Overovanie faktov, po anglicky takzvaný fact checking, je pre niektorých ľudí záslužná činnosť, pre iných kontroverzná myšlienka sama o sebe. Kritika z druhej strany o to viac zosilnela po nedávnom rozsudku nad mladíkom Kyleom Rittenhousom. Ľudia vyčítajú strážcom pravdy, že sami šírili lži alebo dezinformácie.

Český aktivista za slobodu slova Daniel Vávra nedávno upozornil na minuloročný článok českej obdoby takýchto stránok na overovanie faktov s názvom Manipulátoři.cz. „Tak, pán Cemper, Kyle Rittenhouse strieľal v sebaobrane. A čo teraz?“ pýta sa.

Reaguje na text tohto webu z 8. septembra 2020, ktorý vyšiel s titulkom „Nie, Kyle Rittenhouse nezabíjal v sebaobrane.“ Text tvrdí, že názory o sebaobrane mladíka Kylea Rittenhousa sú klamlivé. Autorom je Jan Cemper, šéfredaktor stránky Manipulátoři a zakladateľ iniciatívy Proti prejavom nenávisti. Podľa webu Odchod.eu, ktorý zdieľal Vávra, sa mal Cemper objavovať v správach o extrémizme českého rezortu vnútra, pričom jeho aktivity mali byť krajne ľavicové.


Kde je pravda?

V spomenutom článku Cemper odkazuje na šírenie údajných nepravdivých informácií, najmä na rôznych weboch o strelectve, ktoré obhajovali tézu o mladíkovej sebaobrane. Spomína aj fakt, že sa Rittenhousa zastal vtedajší americký prezident Donald Trump.

„Podľa dostupných informácií to tak nie je [názor Trumpa, že mladík strieľal, až keď naňho zaútočili, pozn. red.]  a prinajmenšom prvého muža bezdôvodne zabil a je preto podozrivý z vraždy prvého stupňa, teda z vraždy, ktorá je zámerná a úkladná,“ písali Manipulátoři. Ďalej uviedli ako fakt, že mladík držal svoju zbraň nelegálne.

Text podľa archívu pôvodne odkazoval na stránky PolitiFact a New York Times. Prvá stránka označila vyjadrenie Donalda Trumpa skutočne za klamlivé, v dodatku však pripomína, že nehodnotí otázku sebaobrany Rittenhousa. PolitiFact len tvrdil, že Trump zavádzajúco opísal priebeh celej udalosti. Článok New York Times bol zmazaný a nie je dostupný.

Manipulátoři titulok svojho textu po pár dňoch zmenili na „Nie, prezident Trump, nie je potvrdené, že by Kyle Rittenhouse konal v sebaobrane.“ V texte sa tiež zjemnil použitý jazyk, viď: „…existuje dôvodné podozrenie, že prinajmenšom prvého muža bezdôvodne zabil…“. Veta o nelegálnej zbrani ostala, rovnako aj poznámka o nepravdivých správach o sebaobrane.


(Ne)legálna zbraň

Tento názor stránka potvrdila aj na sociálnej sieti Twitter 20. septembra 2021. „Rittenhouse je stále obvinený z dvoch vrážd. Povieme si, až keď skončí súd, ako dopadnú tie obvinenia. Podľa všetkých dostupných informácií by ho súd mal odsúdiť za dvojnásobnú vraždu,“ odpovedali Manipulátoři Vávrovy a ďalším.

Po vyhlásení rozsudku uverejnil portál Manipulátoři 20. novembra 2021 aktualizáciu článku. V ňom šéfredaktor Ján Cemper píše, že pôvodný text „pojednával o dostupných informáciách v septembri roku 2020“, a s vzhľadom na výsledok súdu sa „za uvedený článok i následnú diskusiu o ňom ospravedlňujem“.

Obdobnej kritike čelí aj samotný americký portál PolitiFact. Dňa 28. augusta 2020 označil príspevky na sociálnej sieti Facebook za nepravdivé, pokiaľ tvrdili, že Rittenhouse mohol legálne držať zbraň. „Príspevok na Facebooku tvrdí, že 17-ročný Kyle (Rittenhouse) mohol úplne pokojne legálne držať pušku bez dozoru rodičov. To je lož,“ napísal portál.

Skutočnosť je taká (ako neskôr v aktualizácii z novembra tohto roku dodáva aj sám portál), že otázka spomínaného vlastníctva strelnej zbrane je takpovediac v šedej zóne práva. Zákony štátu Wisconsin v praxi nezakazujú, aby Rittenhouse v čase incidentu mohol držať pušku.

Aj preto sudca Bruce Schroeder počas procesu zrušil daný bod obžaloby, ktorý sa týkal nelegálneho držania zbrane. PolitiFact však argumentuje, že táto nejednoznačnosť je dostatočná, aby ponechali hodnotenie spomenutých vyjadrení ako klamlivé, keďže daný čin nie je vyslovene zákonom povolený. Rovnako však nie je ani zakázaný, ako koniec koncov ukázal súdny proces. Podľa kritikov je toto jasný dôkaz zaujatosti PolitiFactu, pričom si organizácia zároveň odmieta priznať chybu.


Prešľapy alebo, kto stráži strážcov?

Ako pripomína televízia Fox News, autorom spomenutého overenia pravdy je Daniel Funke, ktorý bol tiež autorom neslávne známeho príspevku o Joeovi Bidenovi. Ten si mal podľa virálnych príspevkov na sociálnych sieťach niekoľkokrát pozrieť na hodinky počas ceremoniálnej rozlúčky s padlými americkými vojakmi.

Funke vtedy označil toto tvrdenie za „čiastočne nepravdivé“ a uviedol, že Biden sa pozrel na hodinky až na konci celej udalosti. Fotografia bola teda pravá, ale údajne „presne nešpecifikovala“, čo sa stalo.

Portál USA Today neskôr uverejnili ospravedlnenie, ktorým celé toto „overenie faktov“ vyhodili von oknom. Priznali, že Biden si skutočne niekoľkokrát pozrel na hodinky, a to aj počas ceremoniálu. Hodnotenie „čiastočne nepravdivé“ zmenili na „chýbajúci kontext“.

Spomenúť sa dá aj konanie sociálnej siete Facebook, ktorá spolupracuje so spomenutými overovateľmi pravdy. Tá bola schopná postihovať len uverejnenie samotnej fotky Kylea Rittenhousa. Odvolávala sa na porušenie noriem komunity „týkajúcich sa nebezpečných jednotlivcov a organizácií“.

Teraz, keď sa dym po súde rozptýlil, vyzerajú všetky tieto konania i vyjadrenia (vrátane ďalších) nanajvýš nepriaznivo, podľa niektorých ľudí až podozrivo. Prípad Kylea Rittenhousa v zásade výstižne poukázal na problematiku celej snahy o patentovanie pravdy v dnešnej spoločnosti, ako aj na to, prečo celý tento proces mnoho ľudí odmieta. O to horšie, keď sa do mixu zabudne pridať prezumpcia neviny a nahradí ju ideologická agitácia.



Juraj Orolín (dennikstandard.sk)