20.5.2022 11:39:47

Juraj Draxler: Rozvojovým krajinám hrozí hlad. Američania by ich mohli bez problémov zásobiť potravinami. Ale neurobia to

Bývalý minister školstva
Bývalý minister školstva
(foto: Facebook)


Vojna na Ukrajine spôsobila, že celý rad krajín severnej Afriky a južnej Ázie trpí vysokými cenami potravín a tento rok im hrozí aj vážny fyzický nedostatok.



V skutočnosti by sa dal tento problém veľmi ľahko vyriešiť, potravín je totiž vo svete fyzicky dosť.

Pohľad na postavy ľudí v typickom americkom meste vám rýchlo ukáže, kde miznú.

Nielen to, Američania hádžu obrovské objemy jedla do koša: podľa amerických oficiálnych zdrojov sa takto znehodnotí 30-40 percent celkového objemu potravín v krajine.

(Raz mi o tomto fascinovane rozprával kamarát, ktorý bol na pobyte na jednej z popredných amerických univerzít. Nikdy v živote nevidel ľudí vyhadzovať také objemy jedla, ako v tamojšej školskej kantíne. A to bol sám pritom z veľmi bohatej krajiny, Singapuru.)

Vláda ale nikdy nezasiahne, aby zmenila správanie ľudí. Musela by naraz udrieť aj na zákazníkov, aj na dodávateľov.

Potravinársky priemysel je ale v USA silnou a veľmi toxickou lobby. Podobne, ako v mnohých ďalších odvetviach v USA, ani v tomto v skutočnosti nevládne voľný trh ale skôr oligopol. Na takmer všetkých úrovniach: napríklad väčšinu mlynov ovláda dohromady len 5 spoločností. Podobné je to v ďalšom spracovaní potravín.

Všade, okrem výroby potravín: samostatným farmárom sa v USA funguje veľmi zle. Ale práve tu vznikajú tie relatívne lacné potraviny, takisto vďaka masívnemu prílevu lacnej pracovnej sily z Mexika. Všetci vyššie v reťazci si už potom môžu tvoriť príjemné marže.

Silné lobby roky masírujú verejnú mienku falošnými vedeckými štúdiami a reklamnými kampaňami.

Výsledkom tejto sily je, že nikto vážne nediskutoval o tom, keď Američania očividne začali dramaticky v 80. rokoch priberať. A žiadna vážna iniciatíva riešiť problém sa nevyskytla ani po tom, ako pandémia obezity dosiahla šialené rozmery.

To prežieranie sa ale je aj príjemným prvkom sociálnej kontroly. Je príjemné mať obyvateľstvo, ktoré si depresiu zaháňa vyžieraním trojlitrového vedierka zmrzliny sediac pred televízorom. Je príjemné vedieť, že veľká časť obyvateľstva by sa ani nevedela vzbúriť - lebo by pešo neprešla ani pár sto metrov.

USA sú objemovo zďaleka najväčší sponzor vojenských aktivít na Ukrajine (43 mld. USD, a to hovoríme len o tomto roku).

Čo tak investovať do zmiernenia následkov? Vláda by namiesto oligopolu obchodníkov pomerne ľahko mohla priamo od poľnohospodárov vykúpiť také množstvá obilia, ktoré by upokojili ceny na svetovom trhu a zabránili hladu. Ešte by na tom aj zarobila.

Lenže to by museli vysvetliť svojmu obyvateľstvu, aby sa napchali menším množstvom pizze, hamburgerov, šišiek, atď. A menej vyhodili do koša.

Ale táto vláda dokonca nechala rozpustiť strategické ropné rezervy, pri napätej situácii vo svete, aby pred jesennými voľbami do Kongresu klesli ceny.

Vie si niekto predstaviť, že by akokoľvek vedeli obyvateľstvu zdôvodniť vyššie ceny potravín? A medzitým regulovať potravinárske koncerny tak, aby sa tie vzdali časti svojich marží? Nereálne.

Vývoz obrovských objemov zbraní, áno. "Obeť" v podobe zníženia konzumácie o jednu-dve pizze týždenne: NIKDY.


(prevzaté z Facebooku Juraja Draxlera, 19.5.2022)