18.9.2022 17:03:05

Jozef Scheiner: Ukrajine pomáha Západ. Odkiaľ čerpá pomoc Rusko?

Na kombosnímke Zelenskyj a Putin
Na kombosnímke Zelenskyj a Putin
(foto: Facebook)


Ukrajina sa na svojich spojencov zatiaľ spoľahnúť môže. Rusko v posledných týždňoch začalo spojencov aktívnejšie vyhľadávať. Dokáže v tom uspieť? (standard.sk)



Vladimir Putin včera rečnil vo Vladivostoku na východe Ruska na Východnom ekonomickom fóre. Zúčastnili sa ho viacerí politici zo spriatelených krajín s Ruskom. Premiéri z Arménska, Mongolska, cez video sa prihovoril premiér Indie, Malajzie a Vietnamu, prítomný bol predseda čínskeho parlamentu či náčelník ozbrojených síl Mjanmarska. Je to len jedno z podujatí, ktoré sa uskutočnili počas posledných týždňov, kde Rusi hľadajú spojencov.

Otázka teda znie: Darí sa im to? A môže to mať vplyv na vývoj vojny na Ukrajine?

Koalície štátov mali na vojny vždy dôležitý vplyv. Zvlášť to platí pri vojnách, ktoré trvajú dlhšie, ako to hrozí aj vojne na Ukrajine.

Hoci Ukrajina od spustenia ruskej invázie dostala obrovskú pomoc z celého sveta, otvorenej podpory sa dostáva aj samotnému Rusku. Téme sa venuje austrálsko-americký novinár John P. Ruehl, ktorý v súčasnosti dokončuje svoju knihu o Rusku.

Novinár vo svojom článku zverejnenom na spravodajskom portáli Asia Times pripomína, že Američania poskytli Kyjevu 24. augusta, teda na Deň nezávislosti Ukrajiny, balík vojenskej pomoci vo výške troch miliárd dolárov. Ešte predtým, od 24. januára do 3. augusta, dostala Ukrajina viac ako 80 miliárd dolárov, pričom väčšinu z financií jej poskytli Spojené štáty, výrazne menšie podiely Británia a Európska únia.

Ukrajinci získali aj prístup k západným zbraňovým systémom, vojenským údajom a výcviku – a navyše ich ozbrojené sily rozšírili zahraniční dobrovoľníci slúžiaci v takzvanej Medzinárodnej légii. Bez toho všetkého by Ukrajina nedokázala Rusku vzdorovať. Platilo to doteraz a platí to aj do budúcnosti.

Otázkou je, či takáto masívna podpora Ukrajiny zo strany Západu dokáže Rusko „vyčerpať“ alebo nie. Inými slovami, dokážu Rusi držať krok, prípadne sa tiež zásobiť z iných štátov? A to je téma, ktorej sa venuje John P. Ruehl.

Na prípadných „sponzorov“ Ruska vyvíja Amerika tlak. „Keďže tretie strany prichytené pri napomáhaní Rusku riskujú uvalenie finančných sankcií zo strany USA, otvorená podpora Kremľa sa do značnej miery obmedzila na tzv. darebácke štáty, ktoré už skôr boli izolované od Washingtonu a Bruselu,“ konštatoval Ruehl.

„Osamotenosť“ Moskvy bola podľa neho zdokumentovaná v rezolúcii OSN z 2. marca, keď 141 krajín hlasovalo za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu, 35 sa zdržalo a iba štyri – Bielorusko, Severná Kórea, Sýria a Eritrea – podporili Kremeľ. Dokonca aj väčšina kľúčových postsovietskych spojencov Ruska, ktorí patria do jeho medzinárodných organizácií, ako sú Eurázijská hospodárska únia (EAES) a Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), sa vyhýbala podpore Moskvy.

Ruehl ako príklad uvádza Kazachstan, člen oboch spomenutých zoskupení, ktorý v júli podnikol kroky s cieľom začať vyvážať svoju ropu cez Kaspické more, pričom by obišiel ropovody kontrolované Ruskom. Týmto krokom priamo podkopáva stratégiu Kremľa, ktorou je obmedzenie toku ropy do Európy, aby ohrozil energetickú bezpečnosť regiónu.

Na druhej strane, medzi 35 štátmi, ktoré sa zdržali, boli veľké a populačne silné krajiny, ako Čína, India, Irán, Pakistan či Južná Afrika. A nejde len o populáciu či rozlohu, výrazná je aj ekonomická sila týchto štátov. Zatiaľ čo ešte v 90. rokoch minulého storočia mali štáty G7 až 70-percentný podiel na svetovom hospodárstve, dnes je to 43 percent. Čína a India sú obrovské trhy, otvorené ruskému exportu.

Poďme však k ústrednej otázke. Ktoré krajiny dokážu Rusku reálne vojensky pomôcť?


Bieloruská podpora

Podľa Ruehla je kľúčovou výnimkou medzi postsovietskymi štátmi Bielorusko, ktorého prezident Alexandr Lukašenko nasmeroval svoju krajinu za posledné desaťročie ešte viac na „obežnú dráhu Ruska“.

„Lukašenko, zlákaný lacnou ruskou ropou a plynom, ako aj lukratívnymi tranzitnými poplatkami, keďže obe tieto komodity pokračujú do Európy, sa pri presadzovaní svojej vlády čoraz viac spoliehal na ruské bezpečnostné sily, čo bolo zrejmé najmä počas protivládnych protestov v Bielorusku v roku 2020. Lukašenkova reakcia na protesty v podstate viedla k prerušeniu všetkých možností spolupráce so Západom. Ale rastúca bieloruská podpora Rusku proti Ukrajine je evidentná už celé roky,“ vysvetlil novinár.

Ako príklad uvádza incident z roku 2017, keď bieloruské úrady zadržali 19-ročného Ukrajinca, ktorý pricestoval do Bieloruska, a deportovali ho do Ruska, kde sa mal zodpovedať obvineniam z terorizmu.

„Preto nebolo prekvapením, keď Lukašenko vo februári 2022 dovolil ruským jednotkám vtrhnúť na Ukrajinu z bieloruského územia,“ poznamenal Ruehl.

Spomenul aj vyhlásenie Európskej únie, podľa ktorej Bielorusko naďalej pomáha Moskve v jej vojenskom ťažení a okrem iného povolilo Rusku „odpaľovať balistické rakety z bieloruského územia, umožnilo prepravu ruského vojenského personálu a ťažkých zbraní, tankov a vojenských transportérov, umožnilo ruským vojenským lietadlám prelety cez bieloruský vzdušný priestor na Ukrajinu, poskytuje čerpacie stanice a skladuje ruské zbrane a vojenské vybavenie v Bielorusku“.


Žoldnierska podpora

Ruská dobrovoľnícka stratégia sa od začiatku invázie na Ukrajinu vyvíjala, píše ďalej novinár.

Hoci západné think tanky odhadovali, že v marci dorazilo do Ruska až 40 000 sýrskych bojovníkov, podľa Ruehla boli do apríla na Ukrajine aktívne stovky žoldnierov zo Sýrie a Líbye – teda z krajín, v ktorých operuje aj ruská armáda.

„Rotujúce spojenecké sily tak zmierňujú potrebu Kremľa po ďalších vojakoch a nemusí sa uchýliť k odvodom,“ poznamenal. Navyše, ako pripomenul, sýrska vláda v júni uznala nezávislosť Ruskom podporovaných separatistických republík na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR).

Iránska vláda zas v júli oznámila, že podporuje ruskú vojnu voči „agresii NATO“. Podľa Ruehla je známe, že iránske ozbrojené sily, na ktoré uvalil Západ tvrdé sankcie, bojujú po boku ruskej armády v Sýrii od roku 2015.

„Zatiaľ čo Rusko zvyčajne dodáva zbrane Iránu, ruské sily čelia na Ukrajine nedostatku bezpilotných lietadiel. Ruskí predstavitelia údajne v posledných mesiacoch opakovane navštívili iránske letiská, aby si prezreli drony iránskej výroby. Prvé zásielky týchto dronov mali doraziť z Iránu do Ruska v auguste,“ uvádza Ruehl.


Čínska podpora

Ďalej Ruehl obracia zrak na Čínu. Odvoláva sa na amerických predstaviteľov, podľa ktorých Rusko požiadalo v marci Čínu o finančnú a materiálnu pomoc. Moskva a Peking však tieto tvrdenia popreli.

Ruehl vysvetľuje, že Rusko a Ukrajina používajú čínske drony na vzájomné zameriavanie, čo v apríli prinútilo čínskeho popredného svetového výrobcu civilných dronov DJI zastaviť predaj do oboch krajín. Rusi si však ponechali prístup k AeroScope, sledovaciemu softvéru používanému v dronoch DJI.

Podľa Ruehla Čína poskytla ruskej armáde významnú pomoc, čo sa týka elektronických komponentov a surovín, ktoré sú nevyhnutné na udržanie vojenského ťaženia na Ukrajine. V júni sa tak päť čínskych spoločností stalo terčom obvinenia z napomáhania ruskej armáde a americké úrady ich zaradili na čierny zoznam.

„Čínska vojenská pomoc sa zrejme zrýchlila po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane 2. augusta, ktorá spôsobila výrazný pokles americko-čínskych vzťahov. Okrem toho čínske pôžičky a prístup na spotrebiteľské trhy, najmä v oblasti energetiky, pomohli Rusku stlmiť úder západných sankcií a klesajúceho exportu. Napriek obozretnosti Číny v súvislosti s hrozbou západných sankcií a porovnávaniu rusko-ukrajinského konfliktu s jej sporom s Taiwanom je opatrná čínska podpora Moskvy kľúčová už od ruskej anexie Krymu v roku 2014. Peking naďalej pomáha Rusku v jeho konfrontácii so Západom,“ uzavrel čínsku tému novinár.


Severokórejská podpora

Aj Severná Kórea poskytla Rusku silnú podporu, pričom Pchjongjang v júli uznal DĽR a LĽR. Okrem toho ruský prezident Vladimir Putin napísal 15. augusta list severokórejskému vodcovi Kimovi Čong-unovi, v ktorom navrhol nadviazanie užších väzieb. To by mohlo zahŕňať vyslanie severokórejských pracovníkov na okupovanú Ukrajinu, aby pomáhali napríklad pri obnove.

Ruehl pripomína, že Severokórejčania už niekoľko desaťročí cestujú do Ruska najmä za prácou na stavbách na Sibíri. V súčasnosti tam žije približne 20 000 severokórejských robotníkov.

Nedávne rinčanie šabľami medzi Washingtonom a Pchjongjangom však podľa jeho názoru zvýšilo vyhliadky na to, aby Severná Kórea vyslala na Ukrajinu svojich vojakov bojovať po boku Rusov. Ako? Rovnako ako sýrski a líbyjskí žoldnieri by sa Severokórejčania mohli dostať do Ruska cez súkromné vojenské spoločnosti.

Ruehl podotkol, že severokórejskí vojenskí poradcovia sú v Sýrii prítomní od 70. rokov 20. storočia. Panuje však podozrenie, že samotní vojaci KĽDR sú v Sýrii nasadení od začiatku občianskej vojny v tejto krajine v roku 2011.


Podpora štátov globálneho juhu

„Venezuela, Sudán, Kuba, Nikaragua a ďalšie štáty, ktoré prechovávajú protiamerické nálady, od spustenia ruskej invázie potvrdili svoj záväzok voči Moskve,“ píše ďalej novinár.

Jemnejšie prejavy podpory však podľa neho prišli z celého sveta, hoci tieto krajiny sa správajú opatrne.

Ako zdôraznil, 35 krajín, ktoré sa v marci v OSN zdržali hlasovania za odsúdenie ruskej invázie, „predstavuje viac ako polovicu svetovej populácie“. V prípade aprílovej rezolúcie o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva hlasovalo za 93 krajín, 58 sa zdržalo a 24 boli proti.

„Nedôvera voči Západu a uznanie Ruska ako primárneho globálneho dodávateľa energií a potravín stimulovali trvalú spoluprácu s Moskvou na celom svete. Napríklad India pokračovala v nákupe ruských zbraní aj v rýchlom zvyšovaní dovozu energií z Ruska. Ďalší partneri a spojenci Západu vrátane Turecka sa odmietli podieľať na sankcionovaní Ruska – spolu s krajinami na celom globálnom juhu. Rozpory a nejasnosti medzi západnými štátmi medzitým pribrzdili účinnosť sankcií, pričom sa objavili subjekty napojené na Západ, ktoré vedome podporovali ruské vojnové úsilie,“ uviedol Ruehl.

Napríklad americké ministerstvo obchodu pridalo v júni na čierny zoznam finančných aktérov z niekoľkých krajín vrátane Litvy a Spojeného kráľovstva. Pomáhali totiž Rusku obchádzať sankcie a podporovali jeho vojnové úsilie.

„Ruská vojna by tiež nebola možná bez pokračujúceho nákupu ruskej energie európskymi krajinami. Zatiaľ čo krajiny, ktoré sú proti americkému poriadku, boli otvorenejšie, pokiaľ ide o podporu voči Rusku, Kremeľ naďalej dostáva – otvorene a nenápadne – značnú podporu od iných štátov. To podčiarkuje mienku, že vojna na Ukrajine je aj naďalej konfliktom medzi Západom a Ruskom, pričom väčšina ostatných krajín sa snaží vyhnúť tomu, aby bola doň vtiahnutá. Táto vojna taktiež posilňuje vplyvnú úlohu, ktorú Rusko naďalej zohráva v globálnych záležitostiach,“ dodal austrálsko-americký novinár John P. Ruehl.



Jozef Scheiner