Mikuláš Dzurinda v piatok predstavil svoj politický projekt Modrá koalícia. Spomienkový optimizmus nie je namieste, Mikuláš Dzurinda reprezentuje politiku, ktorá zlyhala. Formou aj obsahom.
Po prvé, Dzurinda nedrží slovo.
Bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský Dzurindu nazval vierolomným. To, že jeho druhá vláda padla pre Dzurindov podraz, pripomína aj Peter Schutz. Keď som sa nedávno pýtal Bélu Bugára, aký je rozdiel medzi Dzurindom a Ficom, keďže s obidvomi vládol, povedal, že Fico na rozdiel od Dzurindu drží slovo.
Dzurinda nedržal slovo pri SDK, čo bola päťkoalícia strán vynútená Mečiarovým zákonom, ktorá sa po voľbách mala vrátiť k partnerstvu materských strán. Tomu Dzurinda bránil. KDH a DS sa vymanili, cena bola ale vysoká, ostatné strany zanikli. Dzurinda následne zo zvyšku SDK spravil SDKÚ.
Vidíme aj recidívu. Mnohí z dnešných spojencov mu pomáhali už vtedy. Osobitne to platí pre liberálnych novinárov, dobrým príkladom je Ivan Štulajter a vôbec červené denníky.
Neskôr Dzurinda podrazil vládu Ivety Radičovej.
Nebola to osudová vec, alebo byť nemusela, ale zvolenie iného generálneho prokurátora ako Dobroslava Trnku malo pre krajinu značný význam. Keď sa Dzurinda dozvedel, že Trnka má v parlamente väčšinu, nahovoril jedného poslanca SDKÚ, ktorý mal konflikt s Radičovou, aby ho navrhol aj on. Poslanci SDKÚ po intervencii a ultimátach premiérky napokon Trnku nevolili, ale Radičová to aj tak považovala za dezerciu, jej strojcom bol predseda jej strany.
Na konci Dzurindovej kariéry ho vyzvali jeho najbližší ľudia, aby odstúpil z postu pre dobro strany. Nikdy im to neodpustil.
K jeho politickej flexibilite patrí aj pokus o vytvorenie vlády s Mečiarom po voľbách 2006, čo vtedy zablokovalo KDH. Jeho vzťah k moci mal taký charakter, že napokon ostal sám.
Po druhé, Dzurinda nesie politickú zodpovednosť za Gorilu a liberálnu korupciu.
Palacka, Macejko, Prokopovič – tri mená troch ministrov dopravy za SDKÚ. Čo meno, to kauzy. Veta „Gabo berie vec alternatívne“ je slovenskou verziou vety „Klamali sme ráno, na obed aj večer“. Vymenovať všetky kauzy SDKÚ, od predaja ruského dlhu voči Slovensku súkromnej ruskej firme za zlomok ceny po správanie pani Bubeníkovej vo FNM, nemá zmysel.
Zvyšok komentára nájdete na Štandarde.
Jaroslav Daniška
