03.12.2021 16:18:13

Ján Čarnogurský: Za Petrom Uhlom. Vždy chcel stáť na strane pravdy, ale dejinami pohol nepravdou

Petr Uhl (1941-2021)
Petr Uhl (1941-2021)
(foto: Saša Uhlová/wikimedia)


Petr Uhl bol aj pre konzervatívca príjemný človek. Sálala z neho angažovanosť za ideu, ktorú vyznával. Ideu s ním človek nemusel zdieľať, ale angažovanosť mu musel až závidieť. Nerobil kompromisy, veď preto sedel vo väzení deväť rokov. Nekrológ za významným českým trockistom a neskôr ľavicovým liberálom píše Ján Čarnogurský. (dennikstandard.sk)



Prvého decembra zomrel disident, novinár, sem-tam aj politik Petr Uhl. Zomrel vo veku 80 rokov, z ktorých deväť rokov odsedel vo väzení. Na deväť rokov bol aj odsúdený a v plnom rozsahu ich odsedel.

Obyčajne nejaký rok väzňovi odpustia alebo si môže podať žiadosť o podmienečné prepustenie, ktorej sa vyhovie. Petr Uhl nič také neurobil. Bol tvrdý vždy a na všetky strany.

Stretávali sme sa v Prahe alebo na poľských hraniciach na stretnutiach s poľskými disidentmi. Bol ľavičiar a ateista, ale stretávali sme sa pri riešení prípadov prenasledovania slovenských katolíkov. Po rozdelení Česko-Slovenska si ponechal aj slovenské občianstvo a pravidelne chodil na Slovensko voliť.

Vyštudoval strojnícku fakultu, ale svojej profesii sa venoval asi päť rokov. Potom bol zavretý, bol disidentom, novinárom, dva roky poslancom Federálneho zhromaždenia, splnomocnencom pre ľudské práva, opäť novinárom, komentátorom Práva, ktorého predchodca Rudé právo za komunizmu písalo proti nemu.

V roku 1968 bol vo Francúzsku po boku študentov búriacich sa proti prezidentovi de Gaulleovi. Po návrate založil v Prahe Hnutie ľavicovej mládeže, až do zatknutia bol jeho predsedom a bolo to hnutie, ktoré viacerí označili za trockistické.

Petr Uhl vyznával všetko iné než konzervativizmus. Dlho bol socialistom, potom sa pridal k zeleným, ale keď Strana zelených podporila Klausovu menšinovú vládu, odišiel od nich. Podporoval hnutie gender, transsexuálov. V zahraničnej politike bol proti americkým základniam v Česku, podporil Palestíncov proti izraelskej vláde.

Popri tom všetkom, Petr Uhl bol aj pre konzervatívca príjemný človek. Sálala z neho angažovanosť za ideu, ktorú vyznával. Ideu s ním človek nemusel zdieľať, ale angažovanosť mu musel až závidieť. Nerobil kompromisy, veď preto sedel vo väzení deväť rokov. Patril medzi prvých signatárov Charty 77, vydával samizdat Informace o Charte, zakladal si na tom, že vždy sa bude držať pravdy, v ktorú veril.

Paradoxom jeho života je epizóda, že práve nepravdou najviac pohol dejinami.

Petr Uhl založil v roku 1988 Východoeurópsku informačnú agentúru. Bol to on vo svojom byte v Prahe, kde zhromažďoval politicky relevantné informácie a tie potom rôznym spôsobom rozširoval do sveta. Sedemnásteho novembra 1989 sa k nemu dostala informácia, že polícia pri zásahu proti demonštrujúcim študentom v Prahe jedného študenta usmrtila. Východoeurópska informačná agentúra informáciu ihneď pustila do sveta. Informácia bola senzačná a naviac zapadala do geopolitickej potreby, aby aj v Československu vypuklo „niečo“ silné proti režimu, ktorý už odumieral. Veď už bolo po páde berlínskeho múru. Informácia sa neskôr ukázala ako nepravdivá, ale pár dní, keď akože letela, stačilo na rozpútanie demonštrácií v celom štáte.

Spomeňte si, či z vlastných spomienok alebo z čítania prameňov, ako v prvých dňoch po 17. novembri práve správa o zabití študenta vyvolala štrajk divadiel a na všetkých demonštráciách od Prahy až po východné Slovensko sa protestovalo proti surovému zákroku polície „pri ktorom bol zabitý študent“. Práve „zabitie študenta“ spôsobilo, že demonštrácia študentov 17. novembra neskončila, ale pokračovala v nasledujúcich dňoch a rozšírila sa do celého štátu. Na Slovensku zdôrazňujeme, že demonštrácia študentov v Bratislave bola už 16. novembra, čiže skôr. Ale to bol rozdiel medzi demonštráciou v Bratislave a v Prahe, že demonštrácia v Bratislave vyvrcholila mierovou polemikou študentov a komunistických funkcionárov, kým demonštrácia v Prahe mala rozbušku v podobe Uhlovej správy a šírila sa ďalej.

Po roku 1992 pôsobil v českých aj medzinárodných orgánoch ako aktivista za ľudské práva, v Česku ako ľavicovo-liberálny novinár. Mohol sa konečne viac venovať rodine. S manželkou Ankou Šabatovou majú tri deti, ktoré idú v ich šľapajach – dvoch synov a dcéru Sašu Uhlovú, spisovateľku a novinárku, ktorá vie zaujať a prekvapiť.

Petr Uhl dával najavo, že je neveriaci. Teraz, keď zomrel, nech Pán, ktorý miluje všetky duše, prijme aj jeho dušu do svojho náručia. Opustila tento svet výrazná osobnosť prechodu od komunizmu k demokracii.



JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti