V roku 1996 vo vtedajšom opozičnom tábore proti Mečiarovej vláde sa prehĺbili stretnutia a rozhovory o spoločnom postupe v budúcich parlamentných voľbách. Rozhovory vyústili do podpisu dohody o spoločnom postupe vo voľbách medzi stranami Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratickou úniou (DÚ), bola to strana odídencov z HZDS a Demokratickou stranou (DS) dňa 29. októbra 1996. Za KDH dohodu podpísal autor tohto textu, za DÚ predseda Jozef Moravčík, za DS predseda Ján Langoš. Všetky strany boli pravocentristické a združenie strán sme nazvali Modrou koalíciou.
Názov som navrhol na základe toho, že modrá farba bola farbou konzervatívneho hnutia a naše strany sa hlásili ku konzervativizmu, no, pravocentristickému. Modrá koalícia nemala predsedu, ale KDH bolo najsilnejšie v tejto koalícii a bolo jej hýbateľom. Modrá koalícia sa stala základom neskoršej volebnej strany Slovenská demokratická koalícia, ktorá v roku 1998 fakticky vyhrala voľby a jej predseda Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády. Pred voľbami sa k Modrej koalícii pridala Sociálnodemokratická strana, jej tradičná farba bola červená a Strana zelených na Slovensku, jej tradičná farba bola zelená. Volebná koalícia by sa už nemohla nazývať Modrou koalíciou. V Modrej koalícii sme sa dohodli, že získané mandáty vo voľbách si rozdelíme podľa d´Hontovho pravidla, pomenovaného podľa belgického právnika, ktorý zomrel pred viac než sto rokmi. Kedy sa súčasné strany na Slovensku podobnej ideovej orientácie dohodnú na spojení a zoberú si na pomoc d´Hontovo pravidlo?
Z pôvodných zakladateľských strán Modrej koalície už existuje len KDH, pôvodné DÚ aj DS Mikuláš Dzurinda zhltol tak, že zanikli. Nemali už síl vymaniť sa z SDK po voľbách. SDK premenené na SDKÚ zaniklo neskôr. Zostalo len KDH, možno Dzurinda podniká druhý pokus.
Nezachytil som v médiách, že by Mikuláš Dzurinda požiadal aspoň KDH o súhlas na opätovné použitie názvu Modrá koalícia. Slušnosť by si to vyžadovala.
Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti
