17.5.2022 17:55:44

Ján Čarnogurský: Polícia obvinila a zadržala Štefana Harabína

Advokát, disident, osnovateľ politického konzervativizmu na Slovensku, niekdajší premiér SR
Advokát, disident, osnovateľ politického konzervativizmu na Slovensku, niekdajší premiér SR
(foto: Marek Kaľavský)


Médiá oznámili, že polícia obvinila a zadržala Štefana Harabína. Obvinili ho zo schvaľovania trestného činu a extrémistického činu. Štefan Harabín bol dlhoročným sudcom v trestnej agende, predsedom Najvyššieho súdu (1998 - 2003 a opäť 2009 - 2014), ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády (2006 – 2009). Polícia konala na základe trestného oznámenia poslancov Kristiána Čekovského, Andreja Stančíka (obaja OĽaNO) a Juraja Šeligu (Za ľudí). Tieto mená si zapamätajme. Podrobnosti zatiaľ polícia neoznámila, ale skutok mal spočívať v schvaľovaní ruskej vojenskej operácie na Ukrajine.



Čítal som viaceré texty Štefana Harabína na sociálnych sieťach. Všetky vyjadrovali jeho osobný názor. Pravdepodobne aj inkriminovaný text či texty. Skôr než sa vrátim k trestnému obvineniu Štefana Harabína poukážem na paradox obvinenia. V minulých dňoch uverejnil internetový Štandard výsledok prieskumu zahraničnej agentúry YouGov ako hodnotia obyvatelia Európy zodpovednosť za vojnu na Ukrajine. Výskum uskutočnili v 15-tich krajinách EÚ a vo Veľkej Británii. Slovensko sa umiestnilo na treťom mieste v (relatívnej) priaznivosti hodnotenia v prospech Ruska. Predbehlo nás len Bulharsko a Grécko. Podľa prieskumu 31% respondendov si myslí, že výlučnú alebo prevažnú zodpovednosť za ozbrojený konflikt nesú USA a NATO. Ak 31 % vzorky Slovákov z rozpútania vojny viní výlučne alebo prevažne Západ, potom čo podľa týchto Slovákov zostávalo Rusku než sa brániť? Čiže Štefan Harabín len vyjadril názor cca poldruha milióna Slovákov.

Použiť v obvinení medzinárodné udalosti má ešte ďalšie úskalia. Pre definíciu pojmov sa používa v práve porovnanie udalostí s inými podobnými udalosťami. Podľa médií sa Harabínovi kladie za vinu, že ruskú operáciu na Ukrajine mal vyhodnotiť kladne. Poďme k porovnaniu. Ako hodnotiť americký útok na Irak v roku 2003? Američania zaútočili na základe vedome klamnej informácie vtedajšieho ministra zahraničných vecí Colina Powella, že Irak má zbrane hromadného ničenia. Powellovo trasenie ampulkou s údajne biologickou zbraňou Iraku na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN sa ukazuje v televíziách dodnes. Potom Američania priznali, že to bolo klamstvo. Ale prítomnosť laboratórií na výrobu nebezpečných biologických prostriedkov na Ukrajine potvrdila Američanka Victoria Nulandová v americkom Kongrese. Rusi mohli mať informácie o laboratóriách už pred zásahom, ibaže vtedy ešte nemali dôkazy. Súhlas s americkou operáciou proti Iraku v roku 2003 siaha až do vysokých kruhov NAKA. V Iraku zahynulo v dôsledku amerického zásahu asi 2,4 milióna vojakov aj civilistov (údaje z internetu). Ako dopadá porovnanie?

Poďme ďalej. USA začali stavať už v roku 2019 svoju základňu v Očakove neďaleko Odessy. Za akým účelom ju stavali, na akom právnom základe? Ukrajina nebola v NATO. Zrejme na základe dvojstrannej zmluvy s Ukrajinou, podobne ako USA prevzali dve letiská na Slovensku. Jadrové rakety z Očakova by doleteli do Moskvy za 5 – 7 minút. Bolo by to ohrozenie 15-miliónovej Moskvy? Americký zásah v Lýbii v roku 2011 rozvrátil štát a zahynulo tam podľa údajov (opäť z internetu) 250 tisíc osôb. Obhajca Štefana Harabína by mohol dať preskúmať slovenskú tlač a urobiť zoznam verejne známych osôb, ktoré schválili americký zásah v Lýbii.

Vrátim sa k obvineniu. Na Slovensku platí Európsky dohovor o ľudských právach, uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb. Podľa článku 10 Dohovoru,
každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Dohovor stojí nad slovenským právom, aj nad slovenským Trestným zákonom. Odsek 2 uvedeného článku obsahuje tzv. klauzulu verejného poriadku. Klauzula sa používa v domácom aj v medzinárodnom práve. V slovenskom práve je obsiahnutá napríklad v § 36 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom číslo 97/1963 Zb. V Dohovore znie: Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. V čom ohrozuje prípadné priaznivé vyjadrenie o ruskej operácii na Ukrajine našu národnú bezpečnosť, územnú celistvosť, verejnú bezpečnosť, predchádzanie nepokojom a zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovaniu autority a nestrannosti súdnej moci?

Obvinenie Štefana Harabína je absurdné. Poznamenávam, že ako minister spravodlivosti som so Štefanom Harabínom ako predsedom Najvyššieho súdu nemal najlepšie vzťahy. Ale na jeho obvinenie sa pozerám ako „suchý“ právnik.

Za také veci obviňujú občanov režimy, ktoré slabnú.


(prevzaté z VKontakte Jána Čarnogurského, 17.5.2022)



JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti