23.6.2020 15:21:48

Ján Čarnogurský: Ku Dňu pamäti a smútku + rodinný príbeh

Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
Advokát, dlhoročný disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR
(foto: Facebook)


22. júna 1941 nacistické Nemecko prepadlo Sovietsky zväz a začala sa nemecko-sovietska vojna ako súčasť 2. svetovej vojny. Sovietsky zväz nakoniec nad Nemeckom zvíťazil, ale stratil podľa najnovších štatistík 27 miliónov obetí, asi 10 miliónov vojakov a zvyšok civilov.



Víťazstvo nad Nemeckom sa stalo zdrojom hrdosti všetkých Rusov – oni niesli najväčšie bremeno vojny – ale 22. jún vošiel do ruskej národnej pamäti ako Deň pamäti a smútku (Deň pamjati i skorby). Zvyknú navštevovať vojnové cintoríny, pamätníky či inak si pripomínať padlých, často zo svojej vlastnej rodiny. Je to dôstojný prejav úcty k bojovníkom, ktorí zachránili ruskú vlasť.

22. júna som bol v Zamagurí. V Malej Frankovej sme s manželkou pripravovali rodinnú chalupu pre letný pobyt detí, vnúčat a ďalšieho príbuzenstva. V pondelok som navštívil cintorín v obci Lendak a zapálil som kahan na hrobe 12-tich červenoarmejcov a jedného slovenského čatára (Gábora), ktorí tam padli v októbri 1944. Červenoarmejci patrili k prieskumno-spravodajskej jednotke, ktorá sa pohybovala za frontom a podávala správy sovietskemu veleniu o nemeckých jednotkách. Slovenský čatár pravdepodobne patril k dvom východoslovenským divíziám slovenskej armády a po ich odzbrojení Nemcami prebehol k sovietskym vojakom, pohybujúcim sa v okolí. Úlohou sovietskych vojakov nebolo vyhľadávať zrážky s Nemcami, ale robiť prieskum. Pri obci Lendak však došlo k zrážke s nemeckou jednotkou a 12 sovietskych vojakov a slovenský čatár padli a sú pochovaní na obecnom cintoríne.

Strata sovietskou jednotkou otriasla a veliteľ rozhodol, že potrebujú pár dní na ošetrenie ranených a novú stabilizáciu. Obyvatelia obce veliteľovi poradili, aby s jednotkou odišiel do Malej Frankovej a požiadal o pomoc môjho otca. My sme vtedy celá rodina tam boli v rodinnom dome. Od Lendaku do Malej Frankovej sa dá ešte dodnes prejsť lesmi a kopcami. Z rodičovského rozprávania (ja som mal vtedy 10 mesiacov) som potom opakovane počúval ako v noci zaklopali na okno nášho domu ruskí vojaci (jednotka mala asi 200 členov). Veliteľ sa s otcom dohovoril na ďalšom postupe. Vojakov ubytovali v jednotlivých domoch v dedine. Každý deň z jedného domu zabili kravu na stravovanie vojakov. Jednotka zostala na Malej Frankovej týždeň. Po týždni bola opäť schopná plnohodnotne plniť svoje úlohy. Potrebovala sa presunúť ďalej na západ, keďže front sa pohyboval. Dvaja mladí sprievodcovia z Malej Frankovej jednotku previedli po severnej strane Vysokých Tatier na Liptov a tam sa rozlúčili.

Počas predchádzajúceho pohybu v lesoch jednotka zachránila dve blúdiace židovské rodiny aj s malými deťmi. Keď po vypuknutí Povstania Nemci začali samostatne zatýkať na Slovensku Židov, obe rodiny sa zachránili útekom do lesa. V októbri-novembri 1944 boli lesy pod Tatrami už zasnežené a obe rodiny neboli schopné pokračovať spolu so sovietskou jednotkou v lesoch ďalej. Zostali preto u nás ukryté na povale. Prežili – a my s nimi – nemeckú kontrolu. Jedna z nich, pani Gandlová, sa v roku 1964 za mňa „zaručila“, keď som sa hlásil na štúdium práva. Ale to je už na iný príbeh.


zdroj: Facebook



JUDr. Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti