01.12.2021 14:49:58

Dzurinda o povinnom očkovaní: Aj bombardovanie Srbska bolo nepopulárne, no najlepšie pre Slovensko

Na zábere Dzurinda
Na zábere Dzurinda
(foto: TASR/MTI)


Za povinné očkovanie na Slovensku sa najnovšie postavil aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Myslí si, že politici sa tohto rozhodnutia boja a údajne im chýba odhodlanie ísť cestou nepopulárnych, no nutných opatrení. Prirovnal to k svojmu rozhodnutiu povoliť bombardovanie Srbska, za ktoré zožal vlnu kritiky a ktoré dodnes obhajuje. (dennikstandard.sk)



Povinnému očkovaniu proti covidu sa na Slovensku dostáva čoraz väčšej politickej podpory. V tej či onej forme si ho vedia predstaviť premiér Eduard Heger (OĽaNO), minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) či šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková za SaS.

Povinná vakcinácia nie je po novom cudzia ani bývalému predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi, ktorý sa za ňu vyslovil v diskusnej relácii TV Markíza Na telo plus, v ktorej uviedol, že slovenskí politici sa tejto kontroverznej témy boja.

„To, čo mi dnes chýba v domácej politike na Slovensku, je to, čomu sa na Západe hovorí leadership – politické vodcovstvo – čo neznamená, že budete búchať po stole, ale že prijmete aj nepopulárne opatrenia,” vyjadril sa expolitik.


Aj bombardovanie Srbov vraj bolo najlepšie pre budúcnosť

Nevyhnutnosť ísť cestou nepopulárnych opatrení ilustroval aj na kurióznom príklade svojho rozhodnutia otvoriť slovenský vzdušný priestor lietadlám Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré v roku 1999 bombardovali územie Srbska, čo neskôr dospelo k odtrhnutiu Kosova.

Dzurinda v Markíze doslovne povedal: „V diváckej otázke bolo, že som povolil bombardovanie režimu Slobodana Miloševiča. Nebolo mi to jedno. Vedel som, že na tom body nezískam. Opozícia ma išla obesiť v parlamente. Urobil som to, lebo som bol presvedčený, že pre Slovensko je to najlepšie pre budúcnosť. Takisto by som konal aj v týchto ťažkých situáciách.“

Dzurinda nespochybňuje, že povinné očkovanie by spôsobilo v spoločnosti veľké pnutie, no argumentuje tým, že k tenzii prišlo aj počas jeho neoliberálnych reforiem. Ani otec či mama podľa neho v rodinách neprijímajú len „ľúbivé“ opatrenia a pýta sa, prečo sa toho bojíme v politike.


Od bombardovania uplynuli viac ako dve dekády

Srbi si v marci pripomenuli 22. výročie tejto tragickej vojenskej operácie, ktorá si sama osebe vyžiadala minimálne 500 obetí, pričom srbské zdroje hovoria o päťnásobne vyššom čísle.

Lietadlá NATO bombardovali nielen vojenské zariadenia, ale aj mosty, elektrárne a továrne. Bombardovaná bola aj Vojvodina, kde vtedy Miloševič nemal veľkú podporu a kde žije početná menšina Slovákov.

Medzi americkými predstaviteľmi sa vtedy uvažovalo aj nad úplnou okupáciou Srbska a obsadením Belehradu. Túto možnosť podporoval aj vtedajší demokratický senátor a dnes prezident Spojených štátov Joe Biden. Ten volal po okupácii balkánskej krajiny po vzore obsadenia nacistického Nemecka a fašistického Japonska počas druhej svetovej vojny.

„Chceli nás poraziť, zabiť, odtrhnúť kus územia. A nech to analyzujeme, koľko chceme, nech sme akokoľvek tvrdí a kritickí voči sebe i vtedajšej vláde, je jasné, že Juhoslávia a Srbsko nemali žiadnu inú možnosť,“ zdôraznil pri príležitosti výročia srbský prezident Aleksandar Vučič s tým, že ak krajina nechcela stratiť územie a ľudí, musela bojovať.

Predseda srbského parlamentu a líder socialistickej strany Ivica Dačič sa vtedy vyjadril, že by bol rád, keby sa Srbsko mohlo pomstiť. „Ak by sme im to mohli vrátiť, bol by som najšťastnejší, ale pretože nemôžeme, ideme ďalej,“ vyjadril sa predseda národného zhromaždenia.

S preletom jednotiek NATO cez náš vzdušný priestor vtedy súhlasila aj slovenská vláda. Z vtedajšieho kabinetu Mikuláša Dzurindu sa proti postavil len Ján Čarnogurský (KDH) a Pavel Koncoš (SDĽ). Hoci Dzurinda svoje kontroverzné rozhodnutie systematicky obhajuje, v našom geopolitickom priestore už padli aj ospravedlnenia. V máji tohto roka tak urobil český prezident Miloš Zeman a osobne poprosil srbský národ o odpustenie.


Pozn. red. SRS: Napriek svojim slovám, Dzurinda nikdy neprejavil odvahu v myslení ani konaní. Keď sa nedokázal vzoprieť stredoškolskému učiteľovi, ako by mohol odmietnuť jastrabov z Washingtonu? (Ivan Tirpák)



Tomáš Dugovič (dennikstandard.sk)