21.6.2022 17:12:08

Deň pamäti a smútku

Sviečku za obete VVV môžeme zapáliť aj doma
Sviečku za obete VVV môžeme zapáliť aj doma
(foto: Pixabay)


Zajtra si v Ruskej federácii, ale tiež na Ukrajine a v Bielorusku pripomínajú moment, keď Wehrmacht vtrhol na územie Sovietskeho zväzu (22. jún 1941).



Tento dátum bol dekrétom prezidenta RF Jeľcina z r. 1996 nazvaný Dňom pamäti a smútku (День памяти и скорби) a je venovaný tichej spomienke na obete Veľkej vlasteneckej vojny.

To, že sa sovietske národy ubránili a zohrali rozhodujúcu úlohu pri porážke nacizmu, má pre Slovákov špecifickú dôležitosť, ktorú si však väčšina z nás neuvedomuje.

Slovenské média hlavného prúdu nám tri dekády vtĺkajú do hláv, že nás Sovieti síce oslobodili, ale neskôr si nás podrobili. Áno, žili sme v neslobode - najmä po r. 1968 -, ale táto nesloboda sa nedá porovnávať s tým, čo pre Slovanov chystali nacisti podľa Generalplanu Ost. Časť Slovanov mala byť vyhladená, časť zotročená a rasovo vhodní (fyzicky zodpovedajúci árijským kritériám) jedinci mali byť germanizovaní. Slovanské jazyky a kultúry by po niekoľkých generáciách pravdepodobne vymizli.

Majitelia tunajších mainstreamových médií a ich zamestnanci (česť statočným výnimkám) sa riadia mentálnymi paradigmami anglosaského sveta, ktorý sa po páde železnej opony stal aj v našom geografickom priestore hegemónom. Anglofóni neboli vystavení takým zverstvám ako Židia, Rómovia či Slovania. Ani ich - v prípade konečného nacistického víťazstva - nečakal osud „podľudí“ (Untermenschen). Je preto prirodzené, že sa nielen anglofónne elity, ale ani ich slovenskí nohsledi (pracujúci v mediálnom odvetví) nedokážu vcítiť do toho, ako ruské rodiny vnímajú druhú svetovú vojnu.

Je však žalostné, že oslobodenie našej krajiny sovietskymi bojovníkmi nevedia doceniť (najmä práve vďaka dlhoročnej propagande anglosasky naladených žurnalistov) bežní Slováci, ktorých etnikum by bezpochyby zaniklo, ak by Nemci zvíťazili...

Slovensko-ruská spoločnosť na obetu obyvateľov Sovietskeho zväzu a na to, čo táto obeta znamenala pre samotnú existenciu slovenského národa, nezabúda. Preto predseda Ján Čarnogurský vyzýva našich členov, aby sa aj zajtra - najlepšie v tichosti a individuálne - zastavili na cintorínoch, pri hroboch červenoarmejcov. Kto nemôže k mohylám prísť osobne, nech venuje myšlienky či modlitby všetkým sovietskym vojakom a civilistom, ktorí zomreli v dôsledku nacistickej ideológie.



Ivan Tirpák