12.5.2022 23:20:52

12. mája 1859...

Sergej T. Aksakov (1791-1859). Posmrtný portrét od Ivana N. Kramskoja (1878)
Sergej T. Aksakov (1791-1859). Posmrtný portrét od Ivana N. Kramskoja (1878)
(foto: wikimedia)


...zomrel Sergej Timofejevič Aksakov.



Sergej sa narodil v starej šľachtickej rodine v Ufe. Detstvo trávil nielen v rodnom meste, ale aj na panstve v Novo-Aksakove.

Absolvoval gymnázium v Kazani, v r. 1805 bol prijatý na novootvorenú Kazaňskú univerzitu. Tu sa výrazne prejavil Aksakovov záujem o literatúru a divadlo. Začal písať poéziu, úspešne účinkoval v študentských predstaveniach. Štúdium nedokončil a presťahoval sa do Petrohradu, kde pracoval ako tlmočník v Komisii pre návrhy zákonov. Viac ho však zaujímal umelecký, literárny a divadelný život hlavného mesta. Vytvoril si široký okruh známych z branže. V r. 1816 sa oženil s dcérou generála a presťahoval sa do Novo-Aksakova.

V rokoch 1827-32 pôsobil ako cenzor v Moskve (na pozícii mal viackrát ťažkosti - napr. pri jednej príležitosti anonymne publikoval fejtón, ktorý nahneval cára), neskôr (1833-1838) bol inšpektorom Konstantinovskej zememeračskej školy a potom riaditeľom Zemepisného ústavu. Medzitým vydal esej Buran (1833), ktorá sa stala prológom k jeho budúcim dielam. Súčasne písal literárnu a divadelnú kritiku. Taktiež prekladal klasické diela, najmä z francúzštiny. 

Po smrti otca zdedil značný majetok a odkúpil usadlosť Abramcevo. Tá sa stala jedným z umeleckých a kultúrnych centier krajiny. Manželia Aksakovovci tu vytvárali duchovne a intelektuálne plodnú atmosféru. Pobývali tu spisovatelia Gogoľ (toho Aksakov priam zbožňoval), Ťutčev, Turgenev, slávny herec Ščepkin. V usadlosti filozofovali zakladatelia slavianofilstva Kirejevskij a Chomiakov, vďaka čomu sa k hnutiu pridali Aksakovovi synovia Konstantin a Ivan.

V r. 1847 vydal znamenité Zápisky o rybolove. Potom mu vyšli ešte úspešnejšie Zápisky lovca z Orenburskej gubernie (1852). Aksakov sa prejavil nielen ako detailný znalec, ale predovšetkým ako neprekonateľný ospevovateľ ruskej prírody. Turgenev v tom mal jasno: „Takúto knihu sme tu ešte nemali.“ Gogoľ Aksakovovi napísal: Vaše vtáky a ryby sú živšie ako moji muži a ženy. Neskôr k dielam (boli to zbierky esejí) pridal Lovcove rozprávania a spomienky na rôzne lovy (1855).

Aksakov mal vážne problémy so zrakom; v druhej polovici päťdesiatych rokov už bol prakticky slepý, no naďalej pracoval. Písala za neho žena a dcéra, ktorým diktoval.

Vydával aj spomienky na literárnych a divadelných priateľov svojej mladosti, avšak kritika ich prijala chladne a vyčítala mu zaujatosť a subjektívnosť.

Úplne inak sa kritici vyjadrovali o poloautobiografických knihách Rodinná kronika (1856), Spomienky (1856) a Detstvo Bagrovovho vnuka (1858), v ktorých - na základe troch generácií Bagrovovcov (samozrejme, išlo o pseudonym pre rodinu Aksakovovcov) - zrekonštruoval každodenný život ruskej šľachty. Forma a kvalita trilógie mala obrovský vplyv na vývoj žánrovej (memoáre) prózy v Rusku.

Aksakov skonal v Moskve a bol pochovaný v Simonovom monastieri. Po jeho zničení v r. 1930 boli pozostatky spisovateľa prenesené na Novodievčí cintorín, kde odpočívajú ďalší velikáni ruských dejín.



Spracované prevažne podľa Wikipédie