11.5.2022 21:55:08

10. mája 1964...

Michail F. Larionov (1881-1964). Foto z r. 1916/1917, autor neznámy
Michail F. Larionov (1881-1964). Foto z r. 1916/1917, autor neznámy
(foto: wikimedia)


...zomrel Michail Fiodorovič Larionov.



Syn vojenského zdravotníka sa narodil v Tiraspole. Keď sa v r. 1891 Larionovci presťahovali do Moskvy, budúci umelec Michail paradoxne nastúpil na učilište s technickým zameraním. V r. 1898-1900 študoval na Moskovskej škole maľby, sochárstva a architektúry u Serova, Levitana a Korovina. Pre radikálne názory bol tri razy suspendovaný. Na škole sa stretol s Natáliou Gončarovou. V kreatívnej sfére premýšlali podobne, rozumeli si aj v iných oblastiach a stali sa partnermi.

Na prelome storočí na Larionova zapôsobili francúzski maliari, s ktorými sa prvýkrát zoznámil v Ščukinovej zbierke. V tomto období tvoril v duchu neskorého impresionizmu. V r. 1906 sa na pozvanie všadebola Ďagileva zúčastnil ruskej sekcie parížskeho Jesenného salónu. V r. 1907, ovplyvnený fauvizmom a tzv. naivným umením, prešiel k primitivizmu. 

Participoval na výstavách skupiny Venok-Stefanos (1907-1910), bol tiež aktívnym členom Zlatého rúna (1908-1910). Zároveň sa zúčastňoval medzinárodných Izdebského Salónov.

Tak ako mnohí ruskí rovesníci tej doby, neustále absorboval nové myšlienkové prúdy - predposledným štádiom jeho vývoja bol kubofuturizmus.

V r. 1911 spoluzakladal združenie Kárový dolník, vystupujúce proti ideologizácii umenia. Neskôr prestúpil do ešte vyhranenejšieho projektu Oslí chvost.

V r. 1912 vytvoril unikátny umelecký smer - rayonizmus (lučizmus). Išlo o jeden z prvých konceptov abstrakcionizmu. Cieľom maľby bolo podľa Larionova sprostredkovať štvrtý rozmer, preto samotný obraz musí byť mimo čas a priestor. Podľa teórie rayonizmu, človek v skutočnosti nevníma samotný objekt, ale „súčet lúčov vychádzajúcich zo zdroja svetla, odrazených od objektu a zachytených v našom zornom poli“. V praxi mali „lučistické“ obrazy zreteľné kontúry, množstvo ostrých rohov a zväzky šikmých línií (príklady pozri TU, TU a TU).

Napriek tomu, že Manifest lučizmu podpísalo jedenásť umelcov, neexistovali žiadni jeho konštantní nasledovníci. Smer mal ale značný vplyv na ostatné prúdy ruskej avantgardy, najmä suprematizmus a konštruktivizmus.

Po vypuknutí svetovej vojny bol Gončarov povolaný na vojenskú službu. Usadil sa v Paríži a po revolúcii sa do Ruska nikdy nevrátil. Takmer prestal maľovať, s Gončarovou však pracovali pre Ďagilevov Ballets Russes - vytvárali kostýmy a kulisy pre inscenácie. V milostnom vzťahu už ale neboli, Michail mal pomer s oveľa mladšou Alexandrou Tomilinovou a Natália tiež nedržala celibát. Detaily zo života prapodivného štvoruholníka približovať nebudeme.

V každom prípade, Larionov s Gončarovou žili v jednom byte a nakoniec sa predsa zobrali. Znie to neuveriteľne, ale ako 74-roční. Urobili tak z pragmatického dôvodu - chceli legalizovať spoločné vlastníctvo majetku pred zákonmi Francúzska. Po smrti Natálie sa Michail oženil s Tomilinovou, ktorá sa stala oficiálnou dedičkou oboch bezdetných umelcov. To už Larionovi pribudol ôsmy krížik na chrbte. Zomrel na parížskom predmestí Fontenay-aux-Roses.



Spracované prevažne podľa Wikipédie